História vodného motorizmu na Slovensku.

Vynález Gottlieba Daimlera naštartoval revolúciu v oblasti dopravných prostriedkov na súši, vo vzduchu ale aj na vode. Benzínový spaľovací motor bol oveľa ľahší, ako parný stroj, ďalšími výhodami bola jeho jednoduchá obsluha a pohotovosť pri uvádzaní do prevádzky.  Tie ho predurčili k pohonu nielen automobilov, lietadiel a vzducholodí, ale aj menších lodí a člnov.

Jednou z najprirodzenejších ľudských vlastností je súťaživosť, a tak bola len otázka času, kedy prví vodcovia plavidiel osedlajú svoje tátoše a budú si chcieť zmerať sily priamo na vode. Prvá zmienka o pretekoch motorových člnov je z roku 1904, ktoré sa  konali v Monaku.

Vodný motorizmus v Československu a na Slovensku

Aktivity vodných motoristov neobišli ani naše krajiny. Už v roku 1893 založil priekopník a organizátor českého športu Josef Rössler-Ořovský spolu s pánom A. Burgemeistrom Český Yacht klub, ktorý združoval jachtárov a vodných motoristov s veľkými jachtami i s menšími motorovými člnmi. Prví priekopníci vodného motorizmu u nás pôsobili najmä v Prahe, kde sa podľa dostupných prameňov konali prvé preteky v roku 1913. Žiaľ, o týchto pretekoch sa nezachovali podrobnejšie písomné správy ale svedčí to o tom, že tento šport začal zapúšťať korene na území budúceho Československa už pred prvou svetovou vojnou. Po jej skončení a následnom vzniku Československa sa prejavil určitý rozmach tohto športu, a to najmä v Prahe a v Bratislave, kde prírodné podmienky dávali dobré možnosti aj pre vznik rekreačného a turistického využívania Vltavy a Dunaja.

Na Slovensku si vodný motorizmus našiel svoje zázemie predovšetkým v Bratislave, a to aj vďaka významným medzinárodným pretekom motorových člnov, či skôr lodí, na trase Viedeň - Budapešť. V tridsiatych rokoch sa na okruhu v Bratislave konali aj rýchlostné preteky. Treba však povedať, že to bola éra vskutku pionierska. Pretekalo sa väčšinou na obyčajných člnoch slúžiacich na bežné turistické plavby, motory boli nedokonalé, poruchové a pretekári boli považovaní skôr za čudákov, ako športovcov. Špeciálne pretekárske motory a člny u nás prakticky neexistovali, a chýbala aj organizovanosť, súťaže boli organizované viac menej živelne. Avšak aj tieto sľubne sa rozvíjajúce aktivity v nasledujúcich rokoch zabrzdila druhá svetová vojna.

Obdobie rokov 1945 - 1960

Po skončení druhej svetovej vojny nastal pre preteky motorových člnov nastal čas veľmi búrlivého rozvoja a bez zveličovania sa dá povedať, že v tých rokoch sa začala nová éra vodného motorizmu v Európe. V súvislosti so zmenou orientácie európskeho strojárenského priemyslu na civilnú produkciu nastal prudký rozvoj všetkých druhov dopravných prostriedkov, z ktorého pochopiteľne profitoval aj lodiarsky priemysel. V nasledujúcich dvoch desaťročiach  nastal  obrovský rast technickej úrovne prívesných lodných motorov ako aj malých  športových člnov, čo malo pozitívny vplyv aj na rozvoj rekreačnej plavby v Európe.

V Československu sa v tých rokoch na pretekoch motorových člnov zúčastňovali športovci najmä na rekreačných motorových člnoch používaných k turistickej plavbe. Túžba súťažiť
a vyhrávať však bola najlepším hnacím motorom vývoja a technického pokroku. Mnohí naši pretekári začali upravovať vojenské trofejné člny a ich motory na vyšší výkon. Veľmi často sa prerábali dostupné motocyklové motory na lodné a  bádalo sa v oblasti prevodov a vrtúľ. Postupom času už začali vznikať aj prvé špeciálne pretekárske lodné motory ako aj nové konštrukcie lodných trupov. Stále viac sa od seba vzďaľovali pretekárske a bežné turistické člny, aj keď na pretekárskych tratiach sa ešte stále objavovali spoločne. Začiatkom päťdesiatych rokov už bolo pole pretekárov početnejšie a preteky boli čoraz lepšie organizované. Pretekárov však stále najviac sužoval akútny nedostatok kvalitných motorov a člnov, ako aj absolútny nedostatok potrebného technického zázemia. V tých časoch sa jazdilo a súťažilo prakticky s každým motorom, ktorý sa bol ochotný nejako rozkrútiť a s každým člnom schopným udržať sa na vodnej hladine. Ako povedal jeden z nestorov slovenského vodného motorizmu Doc. Ing. Ladislav Herbanský: “Bolo to ako pri stvorení sveta. Na začiatku nebolo nič. Nebolo motorov, nebolo lodí, nebolo súčiastok, nebolo dokumentácie. Bolo len veľké odhodlanie, úžasný elán a hromada nadšencov. Jozef Kováčik, Juraj Kellner, kapitán Petrovič z Dunajplavby, manželia Setničkovci, Viliam Teplý, MUDr. Igor Šeliga, neskôr Juraj Špitzer, Rudolf Szórád, Ľudovít Malán ale aj celá plejáda ďalších senzačných ľudí, na ktorých si dnes, bohužiaľ, málokto spomenie. Ale bez nich by nebolo ani pretekov, ani člnov, ani motorov.“


Významnú úlohu v rozvoji slovenského vodného motorizmu zohral už spomínaný nestor slovenského jachtingu a vodného motorizmu, staviteľ Jozef Kováčik, ktorý spolu s ďalšími nadšencami založili klub vodných motoristov Dunaj. Ďalší vodní motoristi sa začali združovať v športových kluboch a telovýchovných jednotách, ktoré vznikali najmä pri vodných tokoch postupne v Bratislave, Komárne, neskôr aj v Štúrove, Piešťanoch, Trenčíne a v Šali. V kluboch sa veľmi rýchlo zvyšovala úroveň amatérskej stavby pretekárskych a turistických člnov, organizovali sa školenia pre vodcov malého plavidla, súťaže, ako aj turistické plavby. Viacerí technicky zdatní jedinci začali doslova na kolene vyrábať pretekárske motory, z ktorých mnohé dosahovali vynikajúce výkony aj v porovnaní so svetovou konkurenciou. Legendárnymi sa stali motory Ing. Ladislava Herbanského, ktoré svojou pokrokovou konštrukciou a použitými technológiami predbehli a mnohé svetové značky.

.

Na Slovensku sa poriadali súťaže na krajovej i celoštátnej úrovni, medzinárodnú účasť mali preteky o Pohár PKO,  ktorých päť ročníkov sa konalo od roku 1957. Neskôr boli preteky pod PKO známe ako vytrvalostné preteky Dunajská dvojhodinovka.

Obdobie rokov 1960 - 1970

V 60. rokoch sa na našich pretekárskych tratiach  už častejšie objavovali špeciálne pretekárske prívesné motory značiek König, Iltis či Delfín. Popri nich sa používali aj mnohé domáce konštrukcie či už špeciálnych lodných motorov alebo prerobených motocyklových motorov. Počas zimných mesiacov si pretekári svojpomocne stavali nové a moderné pretekárske člny. Tento trend mal veľmi pozitívny vplyv na celkovú úroveň remeselnej zručnosti našich pretekárov. Nie náhodou sa člny našich pretekárov postavené v amatérskych podmienkach stávali na medzinárodných pretekoch stredobodom pozornosti. S rastom počtu oddielov prudko narastal aj počet pretekárov. Tento rast konkurencie sa veľmi pozitívne odzrkadlil aj na technickej úrovni pretekárskych člnov.

Nárast počtu členskej základne ako aj klubov zákonite priniesol nie len novú kvalitu, ale aj ďalších usporiadateľov pretekov motorových člnov v Komárne, Štúrove, Piešťanoch či Trenčíne.

Slovenskí pretekári dosahovali v rámci reprezentačného družstva Československa pozoruhodné výsledky. Spomeňme Ing. Ladislava Herbanského v kategórii OJ (do 175 ccm), Ing. Viliama Teplého a Juraja Szönyiho v kategórii OA (do 250 ccm) a Františka Kudláka v kategórii OB (do 350 ccm). Do historických prehľadov sa navždy zapísalo 4. miesto V. Teplého na ME OA 250 ccm v roku 1964, a 3. miesto na MS v roku 1964 tiež v kategórii OA. V kategórii OJ dosiahol L.Herbanský na ME 1967 3. miesto a na ME 1970 dokonca 2. miesto.

Do 60. rokov siahajú aj začiatky športových plavieb na Slovensku. Na tomto poli zohrali významnú úlohu predovšetkým dva bratislavské oddiely Inter Bratislava a Vinohrady BSP Bratislava. Zatiaľ čo v Interi disponovali aj továrenskými motormi, vo Vinohradoch to boli amatérsky vyrobené športové člny s motormi Minor, alebo Wartburg. Športový klub Inter sa špecializoval na rýchlostné súťaže a tak oddielu v Karlovej Vsi pripadlo začať organizovať súťaže v športových plavbách. S myšlienkou prišiel predseda tohto oddielu Ervín Páleš, ktorý získal niektoré propozície z podobných súťaží v Čechách. Začali sa teda prepisovať a upravovať súťažné predpisy pre naše podmienky a výsledkom bolo, že sa v krátkom čase skompletizovala séria súťaží, tvoriacich Slovenský pohár v športových plavbách. K spomínaným dvom oddielom sa neskôr pridali aj ďalšie: OVM TJ ZŤS Bratislava, Dynamo Energia, Dunajplavba a čiastočne aj TJ Slávia. Z mimo bratislavských bol veľmi aktívny TJ Juhocelpap Štúrovo a komárňanský oddiel. Súťažilo sa v jednej kategórii a aby sa vyrovnali rozdiely vo veľkosti člnov a výkonoch motorov, výsledky sa korigovali koeficientom ktorý tvoril podiel dĺžky člna k výkonu motora. Bratislavským centrom súťaží bola zátoka v Hrušove.

Obdobie rokov 1970 – 1980

Obdobie rokov 1980 – 1990

Prvé náznaky recesie vo vodnom motorizme na Slovensku sa začali prejavovať na prelome sedemdesiatych a osemdesiatych  rokov. Slabnúca výkonnosť socialistickej ekonomiky a stále sa prehlbujúci rozdiel medzi krajinami východného bloku v porovnaní zo Západom mala vplyv nielen na každodenný život obyvateľstva, ale aj na postupný pokles pretekárov. Udržovať drahé pretekárske náčinie a držať krok so zahraničnou konkurenciou bolo stále náročnejšie. Bolo celkom pochopiteľné, že stále ubúdalo tých, ktorí boli schopní vytvárať si potrebné materiálne a technické zázemie. Druhá polovica osemdesiatych rokov už bola poznačená citeľným úbytkom pretekárov, ktorý pokračoval aj po zmene spoločenských pomerov po roku 1989.

Vtedajší funkcionári si uvedomovali tento nežiadúci trend a bola zavedená juniorská trieda, ktorá oživila záujem mladých adeptov o preteky. Aj vďaka tomuto prezieravému kroku vyrástla na Slovensku veľmi silná generácia pretekárov, ktorí v súčasnosti dosahujú na podujatiach MS a ME popredné umiestnenia. Z tejto generácie pretekárov spomeňme napr. Mariána Junga, Miroslava Bazinského či Tomáša Čermáka, ktorí dnes patria medzi absolútnu svetovú špičku a vo svojich zbierkach majú viacero medailí z vrcholových podujatí.

Obdobie rokov 1990 – 2003

Azda najkritickejšia situácia čo sa týka počtu pretekárov, nastala po rozdelení ČSFR, kedy počet rýchlostných pretekárov klesol pod 20.

Obrat nastal po roku 1994. Popri kluboch s dlhoročnou tradíciou vznikajú nové, počtom členskej základne menšie, no veľmi aktívne kluby vodného motorizmu. Preteky motorových člnov sa začínajú dostávať aj na také vodné plochy, ktoré neboli doposiaľ na súťaže využívané. Veľmi úspešní sú organizátori v Námestove, kde bolo usporiadaných viacero MS a ME. Ďalší veľmi aktívny klub vznikol na brehoch priehrady Nosice, kde bola za veľmi krátky čas vybudovaná základňa pre vodákov a kde sa už pravidelne konajú preteky motorových člnov. Pretekať sa začalo aj na Liptovskej Mare v Sielnickej zátoke. Veľmi aktívnym je aj klub Viking Medveďov, ktorý vznikol len pre niekoľkými rokmi a už má vo svojich radoch mnohých majstrov Slovenska vo viacerých disciplínach a kategóriach.

Paradoxom posledného desaťročia vo vodnom motorizme na Slovensku je, že napriek pomerne úzkej pretekárskej základni dosahujú slovenskí pretekári na vrcholných podujatiach vynikajúce výsledky a z pohľadu úspešnosti slovenských športov patrí vodný motorizmus medzi tie najúspešnejšie. Počet medailí, ktoré dosiahli naši pretekári od roku 1993, teda od vzniku Slovenskej republiky do dnešných dní mnohonásobne prevýšil celkový počet medailí získaných počas celej histórie československého zväzu vodného motorizmu.

Najúspešnejším pretekárom nielen v tomto desaťročí, ale aj v celej histórii slovenského vodného motorizmu vôbec je Marián Jung, dvojnásobný majster Európy a majster sveta z roku 1998. Na podujatiach MS a ME získal v kategórii OSY-400 spolu 17 medailí, čo sa doposiaľ nepodarilo žiadnemu nášmu pretekárovi. Emil Jung dosiahol v rokoch 1994 a1997 dva razy titul majstra Európy v kategórii HR-1000, veľmi úspešný je v posledných rokoch Tomáš Čermák, ktorý vo vytrvalostných pretekoch MS získal dva tituly majstra sveta a dosahuje vynikajúce výsledky  aj na legendárnych pretekoch 24 hodín v Rouen, kde sa  pravidelne umiestňuje na popredných miestach vo svojej kategórii a v roku 2003 dokonca zvíťazil aj v absolútnom poradí. Miroslav Bazinský získal v kategórii OSY-400 bronzové medaile na MS v roku 2001 a ME 1998. V roku 2004 rozšíril svoju zbierku o titul vicemajstra sveta ďalšiu bronzovú medailu z ME. Vo vznášadlách má Slovensko po rokoch útlmu obrovský talent v Ladislavovi Balážovi, ktorý získal za posledné tri roky kompletnú zbierku medailí v seriáli ME kategórie FS. Ďalšiu striebornú medailu pre Slovensko získal aj Ing. Ladislav Herbanský ml. na MS v roku 2002 v kategórii O-350 a nadviazal tak na úspechy svojho otca.

Súčasnú európsku špičku tvoria aj naši pretekári v súťažných plavbách, najmä v súťaži regularita. Tituly majstrov Európy či medailové umiestnenia za posledných 15 rokov získali viacerí naši pretekári. Spomedzi najúspešnejších spomeňme napr. Ing. Jozefa Medveckého, Ing. Juraja Fencla, Ing. Jána Hrivňáka či Jozefa Zsoldosa.

Súčasný pretekársky vodný motorizmus je charakterizovaný vysokou technickou úrovňou techniky, či už motorov, člnov alebo vrtúľ. Vývoj pretekárskych strojov je oproti predchádzajúcim desaťročiam poznamenaný obrovskou dynamikou, čo so sebou prináša jednak vyššie rýchlosti, lepšie jazdné vlastnosti ako aj pokrok v oblasti bezpečnosti. Vykúpené je to obrovským rastom finančných nákladov na tento šport, čo si od pretekárov vyžaduje aj veľmi dobré manažérske a organizačné schopnosti. Na druhej strane nárast maximálnych rýchlostí ako aj stabilita člnov pri jazde na bójach si vyžaduje od pretekárov vynikajúcu fyzickú pripravenosť. S tohto dôvodu mnohí mladí pretekári venujú fyzickej kondícii veľkú pozornosť a popri technickej príprave svojich motorov a lodí veľkú časť prípravy venujú kondičnému tréningu.